Lundské zásady

 

Lundské zásady

Závery rokovania odborníkov, Lund, Švédsko, 4. apríla 2001

Členské štáty EU na zasadaní Európskej rady v portugalskom meste Feira v máji 2000 schválili Akčný plán eEurope 2002. Cieľom článku 3(d) Akčného plánu je stimulovať tvorbu európského obsahu v globálnych sieťach s cieľom plne využiť príležitosti, ktoré sa otvárajú vďaka digitálnym technológiám.

Na splnenie tohto cieľa bola definovaná spoločná konkrétna úloha pre členské štáty a Európsku komisiu: Vytvoriť v rámci členských štátov koordinačný mechanizmus pre programy digitalizácie.

4. apríla 2001 sa zišli zástupcovia a odborníci z členských štátov EU ve švédskom meste Lund, aby prediskutovali súvisiace otázky a  odporučili konkrétne kroky, ktoré by podporili koordináciu a pridali hodnotu digitalizačným aktivitám tak, aby bol digitalizovaný obsah dlhodobo udržateľný.

Európske kultúrne a vedecké informačné zdroje sú ojedinelým verejným aktívom tvoriacim kolektívnu a vývojovú pamäť našich odlišných spoločností a poskytujú solídny základ pre vývoj odvetví zameraných na digitálny obsah v informačnej spoločnosti.

Odborníci potvrdili výsledky prípravného rokovania, ktoré sa konalo v Luxembursku 15. a 16. novembra 2000. Vyzdvihli hodnotu a význam digitálneho európského kultúrneho a vedeckého obsahu, ktorý predstavuje:

Dostupné a trvalo udržateľné dedičstvo

Európa má jedinečné a významné bohatstvo v podobe svojho kultúrneho a  vedeckého obsahu. Digitalizácia týchto zdrojov je dôležitá preto, aby k nim občania mali ľahší prístup a aby došlo k uchovávaniu európskeho kolektívneho kultúrneho dedičstva (minulého i budúceho).

Podpora kultúrnej rozmanitosti, vzdelania a obsahu

Kultúrne aktíva v digitálnej forme sú nevyhnutné na udržanie a  podporu kultúrnej rozmanitosti v globálnom prostredí. Sú tiež kľúčovým zdrojom pre vzdelanie, turistiku a oblasť médií.

Digitalizované zdroje väčšej rozmanitosti a bohatosti

Členské štáty investovali značné prostriedky do programov a  projektov, ktoré umožňujú digitalizovať kultúrny a vedecký obsah. Tieto aktivity sa vzťahujú na celú škálu domén a typov obsahu, akými sú múzejné artefakty, verejné záznamy, archeologické vykopávky, audiovizuálne archívy, mapy, historické dokumenty a rukopisy.

Existuje však mnoho kľúčových problémov, ktoré je treba vyriešiť. Jedine tak sa dajú obmedziť riziká pri realizácii potenciálu týchto zdrojov, a to ako z kultúrneho, sociálneho tak z ekonomického hľadiska. Medzi hlavné identifikované prekážky patria:

Fragmentácia prístupu

Napriek tomu, že digitalizácia je súčasnosti veľmi rozšírená, tieto aktivity sú veľmi fragmentované a závislé na strategických nástrojoch a  mechanizmoch použitých v rôzných štátoch. Okrem toho, absencia logického európskeho názoru na už zdigitalizovaný kultúrny obsah alebo na to, ako je tento obsah vyberaný na digitalizáciu, spôsobuje potenciálnu duplicitu zdrojov, úsilia aj investícií.

Zastarávanie

Digitalizácia je finančne náročná a vyžaduje vysoké investície zvyčajne zo štátnej pokladnice. Existujú značné riziká, ktoré tieto investície ohrozujú z dôvodu použitia nevhodných technológií a  štandardov. Takto sa môžu vytvoriť informačné zdroje, ktoré rýchlo zastarávajú a nie sú použiteľné, alebo budú vyžadovať opakované investície vo veľmi krátkom časovom horizonte.

Nedostatok jednoduchých, bežných foriem prístupu občanov

Prístup občanov k rôznym informačným zdrojom na národnej úrovni aj na  úrovni EÚ je komplikovaný neexistenciou spoločného postupu a spoločných technických noriem, nedostatočnou podporou a neexistenciou systémov mnohojazyčného prístupu.

Práva duševného vlastníctva

 

Rôzni používatelia digitalizovaného obsahu (napr. pôvodní vlastníci, sprostredkovatelia alebo koncoví používatelia) majú rôzne legitimne záujmy. Ich potreby je potrebné rozpoznať a dať do rovnováhy. Je potrebné pochopiť a vyriešiť aj otázku autorských práv tak, aby sa ekonomická hodnota obsahu realizovala vhodným spôsobom.

Nedostatočné synergia medzi kultúrnymi a novými technologickými programami

Existuje stále väčšia potreba lepších väzieb medzi kultúrnymi a  novými technologickými programami na národnej úrovni aj na úrovni EÚ, aby sa dali identifikovať priority a vytvoriť európska pridaná hodnota.

Inštitucionálne investície a záväzky

Digitalizácia vyžaduje záväzky jednotlivých organizácií - často takých, ktoré zhromažďujú pamäti národa, akými sú archívy, knižnice a  múzeá - k dlhodobému plneniu finančne náročných a technicky zložitých úloh. Používanie technológií a nástrojov pre digitalizáciu vyžaduje, aby kultúrne inštitúcie nadobudli nové zručnosti a odborné znalosti.

Na vyriešenie týchto otázok je potrebné, aby sa členské štáty zaviazali k tomuto:

Vytvorenie stáleho koordinačného fóra

ustanovením koordinačnej skupiny zo zástupcov každého členského štátu. Táto skupina by mala vyvinúť platformu na podporu diskusie a  výmenu informácií a mala by definovať postupy pre informovanie členských štátov a šírenie informácií na európskej i národnej úrovni.

Podpora a vytvorenie európskeho pohľadu na stratégie a programy

vytvorením internetových stránok s aktuálnymi, verejne dostupnými a  zrozumiteľnými informáciami o stratégiách a programoch jednotlivých členských štátov v súlade so schváleným základným spoločným profilom, o  ktorý by sa centrálna internetová stránka mala opierať.

Propagácia a podpora najlepších postupov a ich harmonizácia a optimalizácia v rámci členských štátov a po celej EÚ

trvalým úsilím o kvalitatívne hodnotenie ukazovateľov (benchmarking) s  cieľom prijať rámec a implementovať ho prostredníctvom zodpovedajúcich národných koordinačných orgánov a sietí a prostredníctvom práce skupiny nominovaných odborníkov, ktorí by mali definovať kvantitatívne metódy hodnotenia ukazovateľov (benchmarkingu). K tomu je potrebné identifikovať mechanizmy na definovanie a zhromaždenie kľúčových indikátorov, predovšetkým relevantného ukazovateľa v rámci eEurope a na spoluprácu s národnými štandardizačnými/štatistickými úradmi.

Urýchlenie zavedenia najlepších postupov a budovania odbornej kvalifikácie

šírením príkladov dobrých postupov v rámci Európy, ktoré budú identifikované podľa odsúhlasenej metodológie (typológie). Týmto spôsobom by sa mala posilniť konzistentnosť postupov a procesov, riadenia aktív a práv a mali by sme dospieť k novému definovaniu požadovanej odborné kvalifikácie.

Zviditeľnenie a sprístupnenie

európskeho kultúrneho a vedeckého obsahu vytvorením národných zoznamov (projektov alebo vybraného obsahu). Tieto zoznamy by mali zodpovedať európskej infraštruktúre pre digitalizáciu obsahu, preto by mali spĺňať štandardy, ktoré podporujú kvalitu a použiteľnosť obsahu, jednotný prístup pre občanov, dostupnosť a otvorenosť softvérových nástrojov a dlhodobú prístupnosť a dostupnosť.

Aby bolo možné splniť tieto úlohy čo najrýchlejšie a zároveň zaistiť, že prijaté opatrenia povedú k implementácii vhodnej organizačnej a  technickej infraštruktúry, by mala Európska komisia v kontexte svojich aktuálnych aktivít IST a iných prebiehajúcich programov spolupracovať s  členskými štátmi v následujúcich oblastiach:

Podpora praktických koordinačných aktivít

vytvorením sekretariátu alebo sprostredkovateľské agentúry na podporu aktivít koordinačnej skupiny. Sekretariát by mal riadiť akékoľvek technické poradenské skupiny vytvorené ad hoc.

Šírenie najlepších postupov

propagáciou kompetenčných centier, ktoré môžu viesť a podporovať rôznych používateľov pri riešení rôznych otázok a používaní rôznych technológií. Súčasné otázky k riešeniu zahŕňajú metaúdaje, podporu mnohých jazykov, zobrazovacie technológie a technológie digitálneho uchovávania údajov, pričom kompetenčné centrá musia byť otvorené a  pripravené aj na riešenia prípadných naliehavých otázok, ktoré sa objavia v budúcnosti.

Posilnenie porovnávania ukazovateľov (benchmarking) v oblasti digitalizačných postupov

vytvorením pravidiel pre zber údajov a trvalým rozvojom kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov.

Optimalizácia hodnoty a vytvorenie spoločnej vízie európskeho obsahu

vytvorením kritérií a rámca plánu spolupráce v EÚ v oblasti digitálneho kultúrneho a vedeckého obsahu spoločne s vhodnými implementačnými prostriedkami (charta, memorandum o porozumení a pod.). Cieľom plánu by malo byť vytvorenie infraštruktúry eCulture pre prístup k digitalizovanému kultúrnemu a vedeckému dedičstvu prostredníctvom definovania podmienok pridané hodnoty pre európsky obsah (napr. kritériá výberu) a vytvorenie technických štandardov, ktoré by spĺňali požiadavky na technickú univerzálnosť. Tato práca by sa mala realizovať prostredníctvom koordinačnej skupiny a jej sekretariátu.

Zlepšenie kvality/použiteľnosti obsahu, podpora jednotného prístupu pre občanov a zvýšenie povedomia o otázkach dlhodobého uchovania obsahu

prostredníctvom: zmluv o štandardoch univerzálnosti; pravidiel digitálneho uchovávania a dlhú životnosť obsahu; logických modelov a  dobrých postupov vysporiadania práv a riadenia aktív spoločne s vývojom súvisiacich obchodných modelov eCulture.

Aby členské štáty mohli identifikovať a implementovať stratégie a  dohody o tvorbe obsahu, jeho kvalite, objavovaní a využívaní, musí sa vyriešiť celý rad súčasných i budúcich technických otázok prostredníctvom krátkodobých i dlhodobých iniciatív. Komisia by mala:

Posilniť rozvoj kvantitatívneho porovnávania ukazovateľov (benchmarking)

prostredníctvom štúdií a analýz najrôznejších ukazovateľov a štatistík.

Iniciovať štúdie o digitalizácii v Európe

a podporiť technické a organizačné infraštruktúry, propagovať európsky kultúrny obsah, identitu a rozmanitosť tak, aby k tomuto obsahu mali prístup všetci občania.

Podporiť univerzálnosť a trvalé hľadanie zdrojov

prostredníctvom práce na metaúdajoch, registroch a schémach.

Zaoberať sa rizikami

začatím rozsiahleho výskumu v týchto oblastiach: digitálne technológie a uchovávanie obsahu; kvalitnejšie aplikácie najmodernejších technológií pre digitalizáciu kultúrneho a vedeckého obsahu (napr. multispektrálne zobrazovanie); zvyšujúca sa hodnota obsahu v čase. Tato práca by mala byť realizovaná v úzkej spolupráci s príslušnými odvetviami.

Preskúmať možnosti spustenia pilotných projektov v rámci Programu IST, ktoré by sa zaoberali vyššie uvedeným výskumom.

Zdroj: