Myšlienka digitálnej knižnice sa začala formovať ako reakcia na globálny nárast informačného bohatstva a jeho sprístupnenia širokej verejnosti začiatkom 90. rokov v súvislosti s rozšírením WWW technológií. Priamoúmerne s narastajúcim množstvom informácií sa začala čoraz viac prejavovať potreba efektívnejších spôsobov ich vyhľadávania a získavania. Objavila sa tak myšlienka akejsi globálnej knižnice, ktorá by skĺbila funkcie klasických knižníc (vyhľadávanie, získavanie, spracúvanie, uchovávanie a sprístupňovanie informácií) s možnosťami, ktoré sa naskytujú vďaka internetu.
Prvým významným krokom boli prieskumové stroje (tiež vyhľadávacie stroje), ktoré do rozsiahlych lokálnych databáz ukladajú údaje o všetkých nájdených dokumentoch a na základe kľúčových slov umožňujú vyhľadanie a lokalizáciu požadovaných dokumentov [1]. K prvým vyhľadávacím strojom patrí napr. pomerne známy vyhľadávač Alta Vista). Nevýhodou vyhľadávacích strojov je, že nevedia rozoznať kvalitné a dôveryhodné zdroje, následkom čoho je vyhľadanie značného množstva informácií s nízkou relevanciou.
Na podobnom princípe fungujú predmetové adresáre (tiež predmetové katalógy) (chyba, jazyk nebol zadaný directories) (napr. Yahoo.com, Zoznam.sk), ktoré sa líšia tým, že primárne nájdenie, popis a hodnotenie informačných zdrojov“ neprebieha automaticky za pomoci strojov ale vykonávajú ho editori [1]. Výhodou je, že pri predmetových adresároch sa odstránia nedostatky týkajúce sa presnosti a relevancie nájdených dokumentov. Naproti tomu sú pre ne charakteristické výrazne menšie pokrytie internetového priestoru (obsahujú informácie o stovkách tisícov dokumentov oproti miliardám v prípade vyhľadávacích strojov), menšia aktuálnosť údajov a veľká prácnosť [1]. Osobitým typom predmetových katalógov sú virtuálne knižnice, ktoré sú špecializované na konkrétnu problematiku a teda slúžia určitej skupine používateľov.
Od spomínaných internetových vyhľadávacích nástrojov sa podstatne líšia digitálne knižnice. Hlavným rozdielom je ich inštitucionálny charakter – nielen že umožňujú vyhľadávanie a sprístupňovanie informácií, ale ich aj vlastnia, spravujú a udržiavajú. Z vlastníctva primárnych dokumentov vyplývajú isté výhody, zabezpečujúce predovšetkým vyššiu relevanciu požadovaných dokumentov. Máme na mysli hlavne možnosť garantovať kvalitu, autentickosť, individuálne sprístupňovanie dokumentov podľa špecifických podmienok a výrazne vyššiu presnosť pri vyhľadávaní. Ich malé rozšírenie, rôznorodosť, neexistencia jednotných štandardov a podpornej globálnej infraštruktúry, ktorá by umožnila prepájanie a spoluprácu digitálnych knižníc medzi sebou sú zatiaľ veľkou prekážkou v praktickom využívaní digitálnych knižníc. Preto sa týmto problematickým okruhom venuje v rámci výskumu značná pozornosť zo strany odborníkov [1].