Dátum: 04.12.2024
  • Tlačiť stránku
  • Archívny InfoLib
  •  
  •  
  • rss

Spät

Digitalizácia knižníc

„Bývam vo veľmi malom domčeku, ale moje okná hľadia do veľmi veľkého sveta,“

povedal pred 2 500 rokmi významný čínsky filozof Konfucius.


Digitalizačný skenerDigitalizácia v širšom slova zmysle predstavuje pre mnohých z nás tieto okná do  veľkého sveta poznania. Je to pojem, ktorý sa dnes spája napríklad s  digitálnym vysielaním televízie. Pre nás knihovníkov však znamená nové možnosti v oblasti ochrany, uchovania a dlhodobej archivácie, ale aj v  nových možnostiach sprístupňovania informácií.

Každý z nás má svoju predstavu o digitalizácii. Určite neurobíme chybu, keď si na úvod povieme definíciu digitalizácie. „Digitalizácia v  knihovníctve je transformácia obrazov a dokumentov do grafických počítačových súborov, ktoré sa dajú strojovo spracovávať a prenášať po sieti.“1 S pojmom digitalizácie úzko súvisí pojem digitálna knižnica, ktorú môžeme definovať ako zbierku informácií spolu so zodpovedajúcimi službami, pričom tieto informácie sú uložené v digitálnej podobe a sú dostupné prostredníctvom siete.2
Svoj pohľad na digitalizáciu majú knihovníci a nové služby očakávajú aj naši čitatelia. Ako môže zmeniť digitalizácia knižnice? Bude všetko v  budúcnosti v digitálnej forme? Budú čitatelia preferovať internet na  úkor klasických kníh? Prídu knihovníci o prácu?
Je nesporné, že niektoré trendy nie sú pre klasické knižnice . Mládež, ale aj dospelí, menej čítajú. Študenti miesto toho, aby navštívili knižnicu, radšej presedia hodiny pri internete. Úlohu si už ani neodpisujú, ale rovno skopírujú alebo oskenujú a pošlú na triedne konto gmail.com, odkiaľ si ju stiahne celá trieda. Jednoducho digitalizujú. Aj povinné čítanie je na internete, v tom lepšom prípade v  Zlatom fonde známeho denníka. Dokonca očakávajú, že podobné služby bude poskytovať aj knižnica.

Vo svete sú príklady masovej digitalizácie kultúrneho dedičstva. S veľkými očakávaniami sa aj my spoliehame na pozitíva, ktoré nám masová digitalizácia prinesie. Z technického hľadiska je zrejme najjednoduchšia časť technologického procesu vlastné oskenovanie knižných dokumentov v  rôznom rozlíšení. Následné rozpoznávanie textu (OCR) je už náročnejší proces, pričom softvérové prostriedky nie sú úplne spoľahlivé a bude nutné využiť aj prácu korektorov. V celom procese je mimoriadne dôležitá infraštruktúra na dlhodobé ukladanie dát s potrebným manažmentom prístupu k týmto dátam. V súlade s autorským zákonom je možné následne využívať všetky výhody digitalizácie a digitálneho sprístupnenia diel autorov. Aké jednoduché. Analogický je postup digitalizácie zvukových a audiovizuálnych dokumentov, ale aj ďalších objektov.


1 MAKULOVÁ, S. Digitálne knižnice budúcnosti : nové smery výskumného programu. In: INFOS 2003 : 32. medzinárodné informatické sympózium [online], 2003 [cit. 2010-04-02].
2 BARTOŠEK, M. Aktuální oblasti výzkumu digitálních knihoven. In INFOS 2003 : 32. medzinárodné informatické sympózium [online], 2003 [Cit. 2010-04-22].

 

Informácie pre

Trendy v oblastiach

Prečítajte si

Anketa

Info mailom

Napíšte Vašu e-mailovú adresu a budete dostávať pravidelné správy z InfoLib.

Spät

Naši partneri