Ústredná knižničná rada adresovala svoje stanovisko k zmluve s LITA na ďalšie riešenie Ministrovi kultúry SR

Stanovisko Ústrednej knižničnej rady, poradného orgánu ministra kultúry SR,
k návrhu hromadnej licenčnej zmluvy s LITA

LITA ako organizácia kolektívnej správy autorských práv pre oblasť literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických, pantomimických a audiovizuálnych diel zaslala knižniciam v SR návrh na uzavretie hromadnej licenčnej zmluvy, ktorou im na základe mandátu od nositeľov autorských práv k uvedeným dielam udelí súhlas na vypožičanie rozmnoženín slovesných a audiovizuálnych diel tretím osobám pre územie SR za dojednanú autorskú odmenu.

Ústredná knižničná rada, ako poradný orgán ministra kultúry, sa predmetnou problematikou zaoberala s plnou vážnosťou a na svojom mimoriadnom zasadnutí dňa 1. apríla 2004 zaujala nasledovné stanovisko:

Ústredná knižničná rada (ďalej ÚKR) nespochybňuje oprávnenosť požiadavky na uzavretie takejto zmluvy, ktorá je v súlade s ustanoveniami Autorského zákona č. 618/2003 Z. z., ale znenie zmluvy navrhnuté združením LITA nepovažuje za možné podpísať z nasledovných dôvodov:

Návrh zmluvy sa v článku 1, ods. 1 odvoláva na oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv, ktoré jej bolo dňa 23.6.1998 udelené MK SR, pričom toto oprávnenie je podľa znenia návrhu prílohou zmluvy. Toto oprávnenie bolo udelené na základe zákona č. 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorý stratil platnosť nadobudnutím účinnosti nového Autorského zákona č. 618/2003 Z. z., t.j. 1.1.2004. Platný autorský zákon vo svojich prechodných a záverečných ustanoveniach v § 87 ods. 3 ustanovuje, že:
„Oprávnenia na výkon kolektívnej správy udelené podľa doterajších predpisov sa považujú za oprávnenia na výkon kolektívnej správy podľa tohto zákona. Obsah a rozsah týchto oprávnení uvedie ministerstvo do súladu s týmto zákonom a vydá príslušným osobám do 90 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona oprávnenia podľa tohto zákona.“ To znamená, že LITA je povinná preukázať svoje oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv v oblasti svojej činnosti oprávnením udeleným MK SR podľa platného autorského zákona, pričom tak neurobila. Toto oprávnenie je potrebné k zmluve pripojiť ešte pred jej podpisom, vzhľadom na to, že pri podpise zmluvy musia byť všetky skutočnosti, podstatné pre jej uzavretie, známe obom stranám.

Článok 2 obmedzuje územné vymedzenie rozsahu licencie na územie SR, čím sa výpožičky do zahraničia stanú z pohľadu platenia autorskej odmeny protiprávnymi, pretože LITA neudelila licenciu na vypožičiavanie diel do zahraničia.

Článok 3, ktorý upravuje autorskú odmenu a spôsob jej platenia, je tiež problematický z nasledovných dôvodov:

a) Podľa § 81 ods. 1, písm. e) autorského zákona je organizácia kolektívnej správy práv povinná viesť register zmluvne zastupovaných nositeľov práv a podľa § 81 ods. 1, písm. f) register predmetov ochrany, ku ktorým vykonáva kolektívnu správu; pred podpísaním zmluvy je potrebné knižnice s týmito registrami oboznámiť, aby bolo zrejmé, záujmy ktorých autorov LITA zastupuje; rovnako je potrebné oboznámiť sa s vyúčtovacím poriadkom, podľa ktorého sa autorské odmeny medzi nositeľov práv rozdeľujú a vyplácajú.

b) § 81 ods. 1, písm. s) je LITA povinná vhodným spôsobom uverejniť sadzobník odmien, s týmto však druhá zmluvná strana (knižnice) oboznámená nebola. V tejto súvislosti je tiež potrebné informovať knižnice o mechanizme určovania výšky autorskej odmeny – v súčasnosti o nej rozhoduje Výbor LITA jednostranne, bez participácie druhej zmluvnej strany, čo je v rozpore s princípom zmluvnej slobody. Autorský zákon v § 48 ods. 1 ustanovuje aj možnosť dohodnúť sa na bezodplatnom poskytnutí licencie (uvedený odsek, druhá veta a contrario), rovnako aj vo všeobecných ustanoveniach o licenčnej zmluve (§ 40 ods. 1). V každom prípade pri určovaní výšky odmeny za poskytnutie licencie platí zmluvný princíp, to znamená, že sa musí určiť dohodou strán, a preto by mala byť ešte predmetom rokovania.

c) Pokiaľ ide o spôsob platenia autorskej odmeny, mechanizmus zálohových platieb navrhnutý v návrhu zmluvy je z hľadiska pravidiel rozpočtového hospodárenia rozpočtových organizácií podľa zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorými knižnice vo väčšine prípadov sú, nemožný, vzhľadom na § 10 ods. 5 citovaného zákona, ktorý výslovne zakazuje poukazovanie rozpočtových prostriedkov vopred s výnimkou taxatívne vymenovaných výdavkov, medzi ktoré však výdavky vzniknuté na základe hromadnej licenčnej zmluvy nepatria. Z uvedeného dôvodu bude potrebné spôsob platenia autorskej odmeny zmeniť v tom zmysle, že sa celková ročná odmena, pokiaľ k tomu dôjde, bude uhrádzať až následne, podľa skutočného počtu výpožičiek v príslušnom časovom období (jeho dåžka by mala byť tiež predmetom rokovania). Zároveň tiež poukazujeme na to, že celkové údaje o počte výpožičiek vykazované v rámci štátneho štatistického zisťovania musia byť percentuálne znížené, pretože knižnice realizujú aj výpožičky tzv. voľných diel (§ 21 a § 53 autorského zákona).

d) Uvedený spôsob platenia odmeny by bol vhodný aj vzhľadom na pravidlá rozpočtového hospodárenia (§ 10 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách), podľa ktorých „rozpočtové prostriedky možno použiť do konca rozpočtového roka, a to len na účely, na ktoré boli určené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok alebo určené podľa tohto zákona“, pričom je zrejmé, že s výdavkami, ktoré vzniknú podpisom zmluvy, rozpočet na rok 2004 nepočítal.

V predkladacej ako i dôvodovej správe k návrhu autorského zákona sa uvádza, že prijatie zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet. Vzhľadom na to, že tento predpoklad nebol správny, je potrebné po vykonaní určitých analýz dodatočne nárokovať príslušný finančný obnos a aspoň na určitý časový úsek by zmluvu za všetky knižnice malo uzatvárať ministerstvo kultúry SR. Za takéto riešenie sme i z dôvodu, že v značnej časti členov EÚ úhradu poplatkov za výpožičky v zmysle autorských zákonov preberá na seba štát.

Na základe uvedeného navrhujeme, aby Ministerstvo kultúry SR rokovalo s LITA o autorskom zákone a jeho uplatňovaní v celom knižničnom systéme SR. Táto úloha pre Ministerstvo kultúry SR vyplýva z ustanovení § 18 odsek 1, písm. b) zákona č. 575/2001 a § 22 zákona č. 183/2000 Z. z., Ústredná knižničná rada ako východisko pre rokovanie navrhuje tieto alternatívy:

Alternatíva I.
Platný zákon umožňuje dohodnúť v hromadnej licenčnej zmluve (§ 48 a § 40 autorského zákona) bezodplatné poskytnutie licencie, čo považujeme za základné východisko na rokovanie.

Alternatíva II.
Na základe súčasnej východiskovej situácie, ako aj v minulosti realizovaných spoločných rokovaní navrhujeme, aby:
-        sa ministerstvo kultúry snažilo presadiť model, že odmeny autorom za knižnice saturuje štátny rozpočet (verejné financie) prostredníctvom stanoveného orgánu alebo organizácie, teda odmeny za vypožičiavanie diel v knižniciach knižničného systému SR sa budú realizovať ako súhrnná platba,
-        LITA pri stanovovaní ročnej úhrady akceptovala štatistické údaje o počte výpožičiek v uplynulom roku, ktoré sa sledujú v rámci štátneho štatistického zisťovania, pričom globálne čísla budú percentuálne znížené o výpožičky tzv. voľných diel,
-        stanovenie výšky odmeny bolo riešené vzájomnou dohodou zmluvných strán, pričom pre výpožičky za rok 2004 navrhujeme pre všetky typy diel 0,10 Sk,
-        LITA pri sledovaní údajov o použití a rozsahu diela akceptovala vzorku týždenného sledovania knižníc rôznych typov a druhov, ktoré sú schopné sledovať údaje s minimálnymi nákladmi prostredníctvom VT,
-        MK SR ako ústredný orgán štátnej správy pre knihovníctvo vyčlenilo v rámci programového rozpočtovania pre rok 2005 finančné prostriedky na úhradu odmien autorom.

Pre obe alternatívy odporúčame, aby sa zmluvné vzťahy s organizáciami kolektívnej správy práv riešili tzv. kolektívnou hromadnou zmluvou (§ 49 autorského zákona), pričom zmluvnou stranou za knižnice knižničného systému by bola Slovenská národná knižnica v Martine, ktorej MK SR doplní zriaďovaciu listinu. Túto možnosť navrhujeme z dôvodov hospodárnosti, pretože reálne nie je možné riešiť zmluvné vzťahy a úhrady odmien za každú knižnicu individuálne.

Z pohľadu právneho stavu de lege ferenda odporúčame v súlade s právnou úpravou v niektorých členských štátoch EÚ (Fínsko, Taliansko, Portugalsko, Španielsko a z pristupujúcich krajín napr. Česká republika) vyňať knižnice z povinnosti hradiť autorom odmenu za výpožičky (v zmysle prevzatej smernice 92/100/EHS z 19. novembra 1992, ktorá v článku 5, ods. 3 takúto možnosť výnimky výslovne umožňuje).

Vypracoval:                        Mgr. Ján Kováčik

Predkladá:                          Doc. PhDr. Dušan Katuščák, PhD.
                                           predseda Ústrednej knižničnej rady

Martin, 5. apríla 2004