Dátum: 28.09.2016
  • Tlačiť stránku
  • Archívny InfoLib
  •  
  •  
  • rss

Spät

Parmská charta

 

Preambula

Tento dokument podporuje a nadväzuje na základné Lundské zásady.

Skupina národných zástupcov (national Representative Group, NRG) poverených národnými autoritami pre kultúru v  Európskej únii sa zišla v Parme 19. novembra 2003 a schválila nasledujúce predpoklady a články, ktoré spolu tvoria tento dokument. Musí byť mienený ako vyvíjajúci sa dokument, ktorý integruje iné iniciatívy, akou je Bruselský rámec pre kvalitu, a je otvorený voči vylepšeniam, kým sa úplne nevyhovie tu predloženým potrebám. Jeho implementácia sa bude realizovať v rámci priestoru vytvorenom Lundským akčným plánom, pravidelnými stretnutiami Skupiny národných zástupcov, operatívne podporovaný európskou sieťou Minerva.

Obrovské bohatstvo kultúrneho a vedeckého dedičstva v Európe vyžaduje, aby sa venovala pozornosť jeho uchovávaniu a  zhodnocovaniu. Pokrok informačnej spoločnosti a rozšírenie nových informačných a komunikačných technológií ovplyvňujú politiku členských štátov ohľadom ich iniciatív v oblasti kultúrneho a vedeckého dedičstva.

Digitalizácia je základným krokom, ktorý by mali európske kultúrne inštitúcie urobiť, s cieľom uchovávať a zhodnocovať európske kolektívne kultúrne dedičstvo, ochraňovať kultúrnu rôznorodosť, poskytovať lepší prístup občanov k tomuto dedičstvu, zvyšovať vzdelávanie a turistiku a prispievať k rozvoju nového digitálneho obsahu a služieb. Aby boli takéto iniciatívy skutočne úspešné, hospodárne a  trvalo udržateľné, identifikovali sa nasledujúce potreby:

  • existuje silná potrebapolitických a inštitucionálnych stratégií a ich harmonizácie, vrátane potreby lepšieho informovania o  tom, čo sa deje v iných krajinách (a v rámci krajín) na politickej, programovej a projektovej úrovni;
  • sú potrebné smernice a príklady najlepšej praxe, aby sa zefektívnili náklady a zvýšila kvalita digitalizačných iniciatív;
  • je potrebné presadzovať využívanie štandardov, ktoré podporujú interoperabilitu, aby sa zlepšil prístup k digitalizovaným zdrojom v  Európe;
  • je potrebné vytvoriť centrálny bod, aby bolo možné podieľať sa na  skutočnej európskej koordinácii národných politík digitalizácie kultúrneho obsahu;
  • nové pristupujúce krajiny môžu ťažiť zo skúseností súčasných európskych krajín, aby mohli spolupracovať na existujúcich spoločných prednostiach, využívať spoločne viac príležitostí, identifikovať nedostatky, aby bolo možné formovať program výskumu.

Vezmúc do úvahy vyššie uvedené predpoklady, Skupina národných zástupcov sa zaväzuje realizovať ciele tak, ako sú opísané v  nasledujúcich článkoch:

Článok 1 – Inteligentné využitie nových technológií

Skupina národných zástupcov bude podporovať kultúrne inštitúcie v  Európe v ich práci smerom k rozsiahlemu šíreniu kultúry a vedomostí prostredníctvom vhodného využitia nových technológií, so špeciálnym poukázaním na Internet a Web.

Článok 2 – Prístupnosť

Skupina národných zástupcov uznáva, že prístupnosť je základnou záležitosťou pre všetkých občanov, bez ohľadu na vek alebo úroveň technických znalostí. Špeciálne sa dáva prednosť znevýhodneným a  hendikepovaným ľuďom. Z tohto dôvodu sa budú do predpisov a odporúčaní presadzovaných Skupinou integrovať požiadavky na prístupnosť vo všetkých ohľadoch. Takéto požiadavky sa budú vyvíjať v kontexte medzinárodných noriem pre prístupnosť, akými sú odporúčnia World Wide Web konzorcia a  iné.

Článok 3 - Kvalita

Skupina národných zástupcov bude dbať na implementáciu štandardov pre  vysokú kvalitu do webových aplikácií v oblasti vedy a kultúry. Bude rozširovať a presadzovať výsledný nadobudnuté v rámci projektu Minerva a  podporovať akcie na zvýšenie povedomia verejnosti a školenia.

Článok 4 –Práva na ochranu súkromia a duševného vlastníctva

Skupina národných zástupcov uznáva dôležitosť rovnováhy medzi právom prístupu k vedeckému a kultúrnemu dedičstvu a potrebou rešpektovať práva ochrany duševného vlastníctva a súkromia jednotlivca. Z tohto dôvodu bude presadzovať všetky dostupné technické a právne inštrumenty na  zlepšenie prístupnosti a na prekonanie legislatívnych a normatívnych prekážok. Bude presadzovať dialóg medzi kultúrnym a vedeckým sektorom, expertmi na duševné práva, spoločnosťami implementujúcimi manažérstvo digitálnych práv (DRM) a priemyselnými odvetviami zaoberajúcimi sa obsahom (Content Industries).

Článok 5 – Interoperabilita a štandardy

Skupina národných zástupcov za zaväzuje, že bude zabezpečovať, aby všetci občania mohli ľahko nájsť obsahy, ktoré vyhovujú ich potrebám. Z tohto dôvodu bude presadzovať prijatie technických predpisov a  otvorených štandardov, čím sa umožní budovanie e-služieb, ktoré napomáhajú integrovanému a komplexnému pohľadu na vedecké a kultúrne dedičstvo Európy.

Článok 6 – Inventáre a mnohojazyčnosť

Skupina národných zástupcov uznáva, že poznanie existujúcich úložísk a  dostupných zdrojov a pozorné monitorovanie nového vývoja v tomto sektore sú nevyhnutnými predpokladmi k realizácii služieb európskym občanom. Cieľom takýchto služieb je sprístupnenie digitálnych zdrojov zaujímavých z vedeckého alebo kultúrneho hľadiska. Okrem poznania úložísk a digitálnych zdrojov je navyše podstatné, aby sa definovala trvalo udržateľná technická infraštruktúra, koordinovaná na európskej úrovni, na objavovanie týchto zdrojov a ich sprístupnenie v  mnohojazyčnom prostredí. Skupina národných zástupcov sa zaväzuje, že bude prispievať k podpore týchto priorít.

Článok 7 – Meranie a porovnávanie ukazovateľov (benchmarking)

Skupina národných zástupcov uznáva dôležitú hodnotu týchto činností, konkrétne z pohľadu nasledujúcich cieľov:

  • zlepšenie vedomosti o iných;
  • monitorovať pokrok, takisto aj výskyt prekážok, na základe analýzy diania v iných krajinách;
  • podpora účasti kultúrnych inštitúcií, ich stimulácia, aby sa prezentovali a aby prezentovali ich politiku, programy a projekty.

Skupina národných zástupcov z tohto dôvodu presadzuje kampane na zber údajov v každej zo zúčastnených krajín a podporuje publikovanie pravidelných správ o výsledkoch a analýzu zozbieraných údajov. Prostredníctvom siete Minerva je online dostupný nástroj na vypĺňanie porovnávacích dotazníkov, spolu s aktuálnymi štatistikami podľa vyplnených dotazníkov.

Článok 8 – Spolupráca na národnej, európskej a medzinárodnej úrovni

Budú sa hľadať spôsoby spolupráce s národnými, európskymi a  medzinárodnými inštitúciami a organizáciami, ktoré sa zaoberajú uchovávaním a zveľaďovaním kultúrneho a vedeckého dedičstva. Skupina národných zástupcov sa konkrétne zaväzuje, že zabezpečí:

  • aby národné inštitúcie nominovali expertov trvalo spolupracujúcich s existujúcimi pracovnými skupinami;
  • aby členské štáty považovali Skupinu národných zástupcov a sieť Minerva za referenčný bod s vyhliadkou rastu a priebežnej obnovy. Skupina národných zástupcov bude pracovať tak, aby posilnila spoluprácu medzi národnými a európskymi programami, s cieľom optimalizovať využívanie finančných zdrojov, vymieňať si dobré praktické skúsenosti a  presadzovať nové spoločné iniciatívy. Skupina národných zástupcov konkrétne žiada Európsku komisiu:
  • aby udržovala podporu Skupiny národných zástupcov a siete Minerva, kým sa nepokryjú všetky potreby vyjadrené v tejto Charte,
  • aby sa odvolávala na činnosť Skupiny národných zástupcov pri definovaní a implementácii jej programov na podporu európskej kultúry.

Článok 9 – Rozšírenie

Skupina národných zástupcov, podporená sieťou Minerva, je otvorenou komunitou. Rozvinie sa dvojcestný prístup k rozšíreniu o nové krajiny a o nové oblasti občianskej spoločnosti. Vzhľadom na špecifické medzinárodné zmluvy uzavreté Európskou úniou bude konkrétnou prioritou rozšírenie o nasledujúce krajiny: novo pristupujúce krajiny, Rusko, Izrael a krajiny Stredomoria, USA a Kanada. Sieť je v každom prípade otvorená všetkým krajinám prejavujúcim záujem. Vytvoria sa aj konkrétne vzťahy s nasledujúcimi sektormi, na základe špecifických dohôd o spolupráci:

  • sektor súkromného podnikania a priemyslu, hlavne organizácie zaoberajúce sa softvérom, médiami, obsahovým priemyslom a ochranou duševných práv;
  • turistický sektor;
  • vzdelávací sektor;
  • výskumný a akademický sektor.

Článok 10 – Budujeme budúcnosť spoločne: v popredí znalostnej spoločnosti

Vznikajúce on-line kultúrne portály predstavujú veľmi dôležitú zložku rozvoja inkluzívnej informačnej spoločnosti. Takéto portály sa musia stavať na pevnom základe vysoko kvalitných, interoperabilných webových sídiel pre sektor kultúry, vyvinutých tak, aby vyhovovali potrebám európskych občanov. Na splnenie spoločného cieľa implementovať trvalo udržateľné služby v záujme verejnosti je potrebné veľké množstvo rôznych účastníkov s rôznymi znalosťami, záujmami a ekonomickými zdrojmi. Takéto implementácie by sa mali uskutočňovať v rámci spojeného a  koordinovaného prístupu všetkých domén súvisiacich s dedičstvom. Skupina národných zástupcov bude v tomto procese zohrávať vedúcu / hlavnú úlohu tak, že bude presadzovať a podporovať iniciatívy, ktorých cieľom je:

  • presadzovať spoluprácu medzi národnými a regionálnymi službami,
  • podporovať prijatie úspešných modelov v iných krajinách a regiónoch,
  • rozvíjať eSlužby pre kultúru, ktoré vyhovujú potrebám učiacich sa, turistov a občanov, rovnako aj kultúrne a tvorivé priemysly,
  • implementovať transeurópske kultúrne a vedecké portály, založené na distribuovaných systémoch.

Politické východiská

Nasledujúce akcie sa považujú za veľmi dôležité pri vytvorení predpokladu na úspech Charty:

  • eEurope 2002 – Prístupnosť verejných webovských sídiel a ich obsahu – jej cieľom je online prístup pre európskych občanov vo všetkých aspektoch ich života, vytvorenie možnosti zúčastňovať sa a ťažiť z  možností, ktoré ponúkajú digitálne technológie;
  • eEurope 2005 - s cieľom stimulovať bezpečné služby, aplikácie a  obsah založený na všeobecne dostupnej širokopásmovej infraštruktúre a s cieľom zabezpečiť, aby "múzeá, knižnice, archívy a im podobné inštitúcie, ktoré zohrávali kľúčovú úlohu v e-Vzdelávaní, boli tiež pripojené k širokopásmovým sieťam "
  • Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 22. mája 2001 o  harmonizácii určitých aspektov copyrightu a súvisiacich práv v  informačnej spoločnosti (2001/29/CE);
  • Komisár Liikanen vyzval v COM(2001) 529m Komisiu a členské štáty, aby sa ku koncu roka 2001 prijali smernice Iniciatívy prístupnosti Webu (WAI), vytvorené World Wide Web konzorciom (W3C);
  • Rozhodnutie Rady z 21. januára 2002 o kultúre a znalostnej spoločnosti (2002/C 32/01) na podporu Európskej komisie a členských štátov, aby umožňovali spoluprácu a aby si vymieňali informácie a dobré postupy na európskej úrovni; aby zabezpečili prístupnosť digitálneho obsahu pre každého občana Európskej únie; iniciatívy zaoberajúce sa kvalitou kultúrnych webových sídiel; Rozhodnutie Rady z 21. januára 2002 o úlohe kultúry pri rozvoji Európskej únie (2002/C 32/02) poukazuje na  strategickú úlohu kultúry;
  • Rozhodnutie Rady o uchovávaní zajtrajšej pamäte – uchovávaní digitálneho obsahu pre budúce generácie z 25. júna 2002 (2002/C/162/02);
  • Rada Európy rozhodla, že rok 2003 bude Rokom znevýhodnených a zdôraznila prístupnosť verejných webových sídiel a ich obsahu;
  • Európska únia sa teraz pripravuje na svoje doteraz najväčšie rozšírenie čo do rozsahu a rozmanitosti: 10 nových krajín vstúpi do EÚ 1. mája 2004, čím sa počet členov zvýši na 25.

Strategické pozadie

Vo svetle potrieb a európske politického vývoja zobrazeného vyššie sa vykonali nasledujúce akcie:

  • v apríli 2001 sa európski zástupcovia stretli v meste Lund pod záštitou švédskeho predsedníctva Európskej komisie zhodli na tom, že budú dohliadať na Lundské zásady o digitalizácii kultúrnych a vedeckých obsahov. Na tento účel založili stálu skupinu zástupcov národných orgánov s názvom Skupina národných zástupcov (NRG) a implementačný rámec pre koordinačné mechanizmy pre digitalizačné politiky a pravidlá s názvom Lundský akčný plán.
  • v marci 2002 sa s podporou Európskej komisie spustil projekt Minerva, koordinovaný talianskym Ministerstvom kultúrneho dedičstva a aktivít, čím sa vytvoril operatívny rámec na impelmentáciu Lundského akčného plánu and základňa pre sekretariát skupiny NRG.
  • v apríli 2003 Minerva podala návrh rozšíriť sieť Minerva o nové pristupujúce krajiny, Rusko a Izrael, čím sa vytvoril projekt Minerva Plus. Komisia návrh ohodnotila pozitívne a projekt sa spustí začiatkom roku 2004 (február, stretnutie v Budapešti).

Súbor týchto opatrení predstavuje základné zázemie pre túto Chartu, ktorej cieľom bude presadzovať a podporovať zásady, za ktorými stoja Národní zástupcovia a sieť Minerva.

Najnovšie dianie

Následné Predsedníctva, skupina NRG, Minerva a Komisia už urobili niekoľko dôležitých krokov.
S osobitných ohľadom k téme Kvalita, táto Charta uznáva a odkazuje na nasledujúce dosiahnuté výsledky:

  • Bruselský rámec kvality, predstavujúci prvý dokument odozvy;
  • Zásady pre kvalitné kultúrne webové sídla, desať kľúčových bodov na zlepšenie kvality kultúrnych webových sídiel pre občanov;
  • Príručka pre kvalitu kultúrnych webových sídiel, hĺbkový manuál určený európskym kultúrnym inštitúciám, s osobitným ohľadom na menšie organizácie;
  • Konferencia o budúcnosti digitálnej pamäti a kultúrneho dedičstva, ktorá sa konala vo Florencii 16. a 17. októbra 2003;
  • Medzinárodná konferencia o kvalite kultúrnych webových sídiel, ktorá sa konala v Parme 20. a 21. novembra 2003.

Čo sa týka témy Dobré postupy a výmena poznatkov, táto Charta uznáva a odkazuje na nasledujúce dosiahnuté výsledky:

  • Príručka o dobrých postupoch v digitalizácii, ktorá zhromažďuje súbor praktických poučení a existujúcich smerníc, o ktorých sa diskutovalo počas pracovného stretnutia Digitalizácia: čo robiť a ako to robiť, ktoré sa konalo v Ríme 29. Októbra 2003;
  • Báza znalostí Minerva, online služba vo výstavbe, ktorej cieľom je sprístupniť občanom a profesionálom na Internete: kontakty, dokumenty, články, prednášky, fóra, spravodajcov, oznámenia o  podujatiach, v rámci podstatného účelu reprezentácie s konečným cieľom predstavovania základného nástroja na založenie plánovanej komunity;
  • správa o pokroku Skupiny národnych zástupcov (NRG) – Koordinácia digitalizácie v Európe, publikovaná a distribuovaná na stretnutí NRG na Corfu 26. júna 2003;
  • stretnutie Európskych sietí pre kultúru, konané v Ríme 30. októbra 2003.

 

Národní zástupcovia:

  • Belgicko: Isabelle Dujacquier – Ministerstvo kultúry francúzskej komunity
    Debbie Esmans – Ministerstvo kultúry flámskej komunity
  • Dánsko: Christian Ertmann-Christiansen – Agentúra pre kultúrne dedičstvo
  • Fínsko: Vesa Hongisto – Národná rada pre historické pamiatky
  • Francúzsko : Jean-Pierre Dalbera – Ministerstvo kultúry a komunikácie
  • Grécko: Theodore Papatheodorou - Univerzita v Patras, HPCLAB
  • Holandsko: Marius Snyders – Ministerstvo kultúry
  • Írsko: Anne Grady – Národné múzeum Írska
  • Luxembursko: Frank Guy – Ministerstvo kultúry, vyššieho vzdelávania a výskumu
  • Nemecko: Monika Hagedorn-Saupe – Ústav pre múzejné umenie
    Gerald Maier – Zemská sprásva archívov v Badene - Württemberg
  • Portugalsko: Lidia Jacob – Ministerstvo kultúry
  • Rakúsko: Hans Petschar – Rakúska národná knižnica
  • Španielsko: Ana Álvarez Lacambra - RED.ES (v mene Ministerstva vedy a techniky)
  • Švédsko: Borje Justrell – Národný archív
  • Taliansko: Rossella Caffo – Ministerstvo kultúrneho dedičstva a kultúrnych aktivít
  • Veľká Británia: David Dawson – Resource: Rada múzeí, archívov a knižníc

Informácie pre

Trendy v oblastiach

Prečítajte si

Anketa

Info mailom

Napíšte Vašu e-mailovú adresu a budete dostávať pravidelné správy z InfoLib.

Spät

Naši partneri