Spät

Tábor v knižnici Slniečko

Prázdniny v Slniečku (knižnici).

 

        Aj počas týchto prázdnin sa v detskej knižnici Slniečko ozýval detský smiech a radosť

z prázdnin.

        Možno si niekto povie, že ,, normálka“, veď v Slniečku deti prázdninovali ,,od nepamäti“.

        Ale predsa sa niečím odlišovali od ostatných, trvali len jeden kratulilinký týždeň (čo sa

vôbec nepozdávalo deťom a myslím, že ani rodičom) a deti neboli obyčajné. Nebojte sa, neboli

zázračné, (veď také ma každý z nás doma), ale boli to deti - možno budúci knihovníci a ak náhodou nie , tak určite ich rodičia (presnejšie mamy) sú knihovníčkami v našej knižnici.

     No čo poviete? Dobrý nápad ako pracujúcim matkám a kolegyniam spríjemniť prázdniny, ktoré sú pre nás dospelákov také dlhééééééééé a dovolenky je tak mááááááálo.

     Nápad sa páčil nielen mamičkám, ktoré sa mohli pokojne venovať svojej práci, ale aj deťom.

     Okrem bežných činností ako čítanie rozprávok, navliekanie korálkov, maľovanie na sklo, či servítkovej techniky sme si trénovali aj beh po daždi z ihriska do najbližšieho suchého úkrytu, nácvik presného nastavenia vedra pod pretekajúcu strechu (...no čo, počasie nám neprialo, ale aspoň bola zábava). Alebo hádanie jedál, ktoré sa zohrievali na obed v mikrovlnke (..trocha vlnenia nezaškodí, keď to more je tak ďaleko) a skoro každý mal nejakú inú dobrotu. Ale bolo veselo, aj keď sa deti rozdelili na dva tábory a slovne medzi sebou súperili a vykrikovali zo stanov, samozrejme po zuby zazipsovaní, že v čom je kto lepší a šikovnejší.

Ale tak ako všetko má svoj koniec aj náš rozprávkový tábor v knižnici sa skončil a už teraz sa tešíme na ďalší rok a možno aj dva týždne, veď uznajte sami, jeden týždeň z dvoch mesiacov je nič....

Do videnia o ….týždeň, mesiac o rok?

 

Dodatok: A asi najlepšie na tom je to, že to bol úplne lacný, priam až „zadarmový“ tábor, a okrem pár decibelov v podobe pokrikov, že počúvajte obeeeeeeeeeeeeed, ideeeeeeeeem na zaaaaaaaaaaaaaaaachod (to kričal najmenší Matúško, aby ho bolo počuť. A potom zo záchoda kričal... UUUUUUUUUŽ) nás to nestálo nič (ani Euro).

 

P.S.:...ale musíte uznať, milé kolegyne,  že nápad je to výborný, však? Aspoň sa tie naše deti navzájom trochu spoznali, veď príležitostí na podobné stretnutia nie je v roku veľa. A že to utužuje aj naše kolegiálne vzťahy, o tom ani nehovorím.

     Práve mi napadlo, čo by sme robili na budúci rok, ale to až o rok...

 

Elena Rusiňáková, Knižnica P.O.Hviezdoslava, Prešov