Spät

Čo Dante nevidel, prezentácia knihy skutočného slovenského hrdinu

Pozvanie na prezentáciu knihy skutočného slovenského hrdinu

Mestská knižnica v Bratislave spolu s vydavateľstvom PhDr. Milan Richter - MilaniuM a JUDr. Pavlom Zrínyim pozývajú srdečne na prezentáciu nového (opraveného) vydania autobiografického románu Alfréda Wetzlera ČO DANTE NEVIDEL.

Prezentácia knihy sa uskutoční 16. septembra o 17:00 hod. v Letnej čitárni U červeného raka, Michalská 26, Bratislava. (V prípade nepriaznivého počasia sa podujatie bude konať v Galérii Artotéka Mestskej knižnice na Kapucínskej 1.)

Hosťami prezentácie budú kňaz a spisovateľ Anton Srholec, Prof. Ing. Juraj Stern, PhD, dcéra A. Wetzlera MUDr. Tatiana Kernová a riaditeľka Knižnice Ružinov PhDr. Darina Horáková. Úryvky z románu číta Jozef Šimonovič, moderuje Mgr. Daniela Richterová.

 

Kniha obsahuje okrem románu Správu Wetzlera a Vrbu o táboroch smrti Osvienčim a Brzezinka, prológ britského historika sira Martina Gilberta, štúdiu českého historika Miroslava Kárného, doslov Alexandra Matušku a doslov historika Ivana Kamenca. Súčasťou knihy je aj obrazová príloha s umeleckými fotografiami R. Kostova, s dokumentmi a fotografiami A. Wetzera.

************

"Alfréd Wetzler bol skutočný hrdina. Jeho útek z Osvienčimu a správa, ktorú pomohol spísať a ktorá po prvý raz povedala pravdu o tomto koncentračnom tábore ako mieste masového vraždenia, viedli priamo k záchrane života 120 000 židov: budapeštianskych židov, ktorí mali byť deportovaní na smrť. Žiadny iný čin jednotlivca v druhej svetovej vojne neuchránil toľko židov pred osudom, aký im predurčil Hitler a predstavitelia SS. Wetzler bol hlavnou postavou v najpozoruhodnejšej dráme celej druhej svetovej vojny, ktorej cieľom bolo zachrániť ľudské životy."
sir Martin Gilbert, 2007

"Kniha Čo Dante nevidel je náš najlepší román vo svojom žánri." 
Alexander Matuška, 1964

"Wetzlerov román (...) nesie v sebe morálne posolstvo o odvahe človeka postaviť sa proti zlu aj v najťažších či navonok beznádejných situáciách... A obsahuje ešte jedno nadčasové poznanie: Holokaust sa nezačal až vtedy, keď jeho obete hnali do dobytčích vagónov deportačných vlakov, ani vtedy, keď sa ocitli pred bránami vyhladzovacích táborov, resp. plynových komôr. To bolo "iba" vyústenie procesu, ktorý sa začínal verbálnymi útokmi, ostrakizovaním a perzekvovaním určitej skupiny občanov, ktorí boli vzápätí označení za nepriateľa národa, štátu a celého ľudstva..." 
Ivan Kamenec

"Ze všech zdařilých útìkù osvìtimských vìzňù mùžeme za nejvýznamnìjší považovat útìk Wetzlera a Rosenberga, budeme-li jejich význam pomìřovat jejich ohlasem. Stalo se tak zásluhou zprávy, kterou po svém útìku napsali už na Slovensku. V historické literatuře je známa jako Zpráva Wetzlera a Vrby, protože Walter Rosenberg si už ponechal jméno Rudolf Vrba, na které mu československý odboj pořídil falešné papíry. Alfréd Wetzler si své jméno z ilegality, Jozef Lánik, ponechal jen jako literární pseudonym. (...) 
Osvìtimské poselství, sepsané v Žilinì, nechtìlo být jen historickým dokumentem ani jen epitafem za osvìtimskými obìťmi. Chtìlo se stát výstrahou lidstvu, burcující k činùm." 
Miroslav Kárný